pondelok, 2. júla 2012

View through my pink colored eyes.









  


Nemám čo dodať.
Snáď len "vitaj, ľeto!"
Tieto fotky boli nasnímané počas najväčších hyper turbo stresov, no takmer každý deň som mala dôvod pre "enjoing the little things." Tu je výcuc výcucov.
V rámci pozitívneho myslenia som sa ale momentálne dostala do slepej uličky:
akosik neviem nájsť žiadne plus na čerstvo zašitej nohe a stretnutiu s barlami, again. Jedinca, ktorý ten rozbitý pohár nechal na zemi prichystaný na attack, nech blesk trafí. Výčitky mať nebudem, je to totiž tak malá pravdepodobnosť ako fakt, že by som si kvôli tomuto hendikepu nechala ujsť štvrtkovú Pohodu.
džeah!

2 komentáre:

  1. džeah!! pohoda ! juhú
    a hoď aj niečo na tumblr!! len tam daj tagy, sa ti isto aj niečo uchytí, pekné snímky sú to :)
    a inak ten tretí čo to? je to opustené?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je prosím pekne každotrnafský pohľad pri čakaní na vlak, myslím že je to Figaro (je tam taký ošumtelý nápis zboku :) a nvm či je opustené, ale keďže sa z neho parí, asi to tam ešte žije :)

      Odstrániť