pondelok, 18. februára 2013

Pani Vilia. epilóg

Devínska Kobyla, takzvaný kopec "zabijak" . Vtedy, keď sa tu, ovšem, ešte zvyklo sánkovať. Dnes sa stavajú snehuliaky vo FarmVille.


 
 Život je zložitý, keď si jazvečík musí zo snehu skákať po vzduch ako delfín.


Mŕtvola č.1. Niesom morbídna. Usúdila som len, že tak krásny drozd si zaslúži po sebe zanechať nejaký odkaz. Aspoň tú fotku, aspoň tri...
  
Mŕtvola č.2. V tomto prípade akoby tu ležalo moje detstvo. Môj otec vyťal čínsku ružu, ktorej som ako trojročná čistila listy handričkou. Taktiež si to zaslúži.


 


Lampy v DNV sú skrátka romantické.


Lampy na SAV sú skrátka galaktické.

 
 Štruktúry ľadové. 
Nemeškal.


 Uprataný školský ateliér. Od prvého ročníka nevídané.


Takto sa upratuje po trnafsky!


 Nešťastný Herpes.

To miesto, kde sa sny stávajú skutočnosťou. 


Keď sa nezadarí tam, spraví to vianočka. ( Paru nevidieť, tá rukavica je tam zbytočná)
  
Tu sa po ceste do školy vždy zastavím. Toto miesto je veľmi symetrické, totiž.



 Rozhodla som sa, že gu tej-ktorej fotke niečo napíšem, lebo si to zaslúžia.


nedeľa, 3. februára 2013

Sun~Day


 

 


 






Dnes to nebol len sun, ale aj funday. Okrem urban exploringu (very easy level) na Devíne sme s Chris zachránili nejedno šťeňa a lietajúce tričko (fotka no.3), očarili nejedného šoféra autobusu, vypili nejednu kávu (aj z termosky aj s likérom alkoholickým), vyplavili zo zmrznutia a následného rozmrznutia nejeden endorfín, ale čo je hlavné, zažili spolu skvelú nedeľu.
Kiež by takýchto a už len teplejších, bolo viac!