Tohtoročné jesenné obdobie bolo a stále je pre mňa jedným z tých ťažších. No ako sa nedá nezasmiať s tými správnymi ľuďmi, či nevyklepkávať rytmus obľúbenej pesničky, keď ju niekde hrajú, nedá sa mračiť pri pohľade na slnkom zaplavené, farebné scenérie, ktorými nás celkom zadarmo obšťastňuje.
Som sídliskové dieťa, no z panelového ghetta mi stačí prejsť pár krokov k nive rieky Moravy, ktorá mi vždy poskytne to, čo v danej chvíli potrebujem. Nezáleží na tom, či mám práve chuť skákať od radosti, alebo prispieť slzami do jej toku.
V posledných októbrových dňoch som tam s kávou v ľavej a vodítkom v pravej ruke chodila často, čoho výsledkom je väčšina záberov.
Máte aj vy miesto, ktoré vám zaručí ten povestný peace of mind?
Eleonora
