Tento film sa nesie v znamení žalúzií, autoportrétov a Terryniných expresií.
Posledné fotky mi pripomínajú detstvo, keď sme chodievali opekať, fotili rodičov na Praktiku (s odseknutými telami, príp. hlavami) a na deku som prepálila špekačku (doteraz sa na nej vyníma bledý špekačka-shape)
Vôbec ma to neposúva k premosteniu, že som sa v najposlednejšom období utvrdila v tom, že náhody neexistujú. Mala som potrebu to tu vysloviť, hoci nemám tisíc sledovateľov alebo tak, no keď budeme vychádzať z tejto myšlienky, tak k tým správnym ľuďom sa to aj tak dostane. Niekto to možno práve bude potrebovať počuť.
