Pr∞ha

 

 

 

 

   

  

  

 

  

 

 

V jeden pražský, slnečný víkend sme >my, štyri dievčatá, ubytované na izbe pre tri dievčatá< po náročnom pátraní >s poloprázdnymi peňaženkami a s natotálku prázdnymi žalúdkami< navštívili nielen hospůdku s vepřoknedlozelom za 89 kaček, ale aj Skvo(s)t Cibulka. Okrem nej i Rudolfinum a Chapmanovcov > pod kabátmi nič, len pyžamo< a premávali sa takto odeté po centre/i/metre.

Viac komentovať myslím nebudem, treba navštíviť /alebo najlepšie prísť a už neodísť/

Pekný december :)

°ňeseJ

 

 

 

 

 

Tohtoročné jesenné obdobie bolo a stále je pre mňa jedným z tých ťažších. No ako sa nedá nezasmiať s tými správnymi ľuďmi, či nevyklepkávať rytmus obľúbenej pesničky, keď ju niekde hrajú, nedá sa mračiť pri pohľade na slnkom zaplavené, farebné scenérie, ktorými nás celkom zadarmo obšťastňuje.
Som sídliskové dieťa, no z panelového ghetta mi stačí prejsť pár krokov k nive rieky Moravy, ktorá mi vždy poskytne to, čo v danej chvíli potrebujem. Nezáleží na tom, či mám práve chuť skákať od radosti, alebo prispieť slzami do jej toku.
V posledných októbrových dňoch som tam s kávou v ľavej a vodítkom v pravej ruke chodila často, čoho výsledkom je väčšina záberov.
Máte aj vy miesto, ktoré vám zaručí ten povestný peace of mind?
Eleonora

Enjoy the little things ♡

 

  

  

  

  

  

  

  

  

 Opäť ďalšia Praktica, opäť ďalšie spomienky. Poslednú foto fotila šikovná Julianna, na jej blogu zas nejaké foto z mojej dieľne (kukuričné pole, to je naše)!
Som zistila, že tento rok sa veľmi "úspešne" vyhýbam festivalom, ktoré som si poznačila do pomyselného prázdninového diára a nahradili ich také, o ktorých som dosaváď takmer ani nevedela.. 
No neobanovala som!

Tým, ktorí mali to šťastie nemať žiadne augustové školopovinnosti ako ja, prajem skvelú druhú polovicu leta, užite si ho v každom jeho detaile!

oooOoo..oo

 

 

 

 

 

(Nielen) toto je (zatiaľ) moje leto. A dobre, že som sa rozhodla pre tento mobilnofotkový post, lebo by som možno doteraz nevďačne mrnčala, že toho zažívam málo. Očakávania sú niekedy väčšie ako finálna realita a preto sa skutočne oplatí nič neočakávať a radšej naplno prežívať radosť z prekvapení,

ktoré nám život, možno osud prináša v (odvážne si dovolím tvrdiť) jeho každodennosti. Lebo on prináša, len treba mať zapnuté radary senzory, motory a rotory a hlavne neváhať.

Ak nemáš na lístok, choď na stopa/čierno

Ak nemáš spodné prádlo, choď naostro

Ak nemáš raňajky, daj si Milu z PNS stánku

Ak nemáš auto, vezmi si bicykel

Ak nemáš na rybu, ulov si ju

Ak nemáš opaľovací krém, natri sa olejom z feferónkových olív

Ak nemáš mamu pre mačiatko, postaraj sa oň

Ak nemáš ruksak, použi Lidl igelitku

Ak nemáš chuť priberať, daj si melón

Ak (aj tak) nemáš chuť na nič iné ako na sladké, vyrieši to key lime pie

Ak nemáš predstavu, čo na seba, daj si pásiky

Ak nemáš dobrý deň, proste si ho sprav!

A hlavne 

Nečakaj nič,

ber to, čo príde,

nádej je b*tch,

no občas sa zíde.

Všetko, čo čakáš, 

dopadne opačne,

čoho sa ľakáš,

to ani nezačne,

tak nečakaj nič,

ber to, čo príde,

nádej je b*tch,

no občas sa zíde.

Say yes to life :D

Áno, áno, áno ... Nie?

 

  

 

  

  

 

 

 

Áno, znova nadišiel ten čarovný čas, kedy sa mi prostredníctvom vyvolania filmu vrátili spomienky na niektoré veci, ktoré by v mojej mysli možno časom upadli do zabudnutia (fanky džangl toalety na Florenci k nim ale rozhodne nepatria, tie sa jednoducho vryjú)
Áno, mám rada Devínsku aj s kolotočmi (najmä keď tak dômyselne farebne ladia s majstrovsky vydizajnovými zateplenými panelákmi)
Áno, fóbiu z prepadnutia sa na eskalátoroch vykrývam fotografickým záujmom o ne
Áno, mám nový bicykel, pri ktorom sa ľudia v meste síce pousmejú (no oni nevedia, aký je ľahký a spratnosťou tromfnem aj skladací kočík.)
Nie, McDonald v takomto hojnom obsadení nieje každodennou záležitosťou.

Ďakujem Vám inakšie za priazeň!