........ bez úvodu.......
Prekvapení sme boli ešte pred samotným vstupom do galérie. Všetko totiž nasvedčovalo tomu, že je zavretá. Svetlá zhasnuté, všade tma. Tesne pred tým, ako sme sa otočili na podrážkach, sme boli vyvedení z omylu. Rozsvietilo sa UV svetlo a my sme mohli vstúpiť. A tu nastalo prekvapenie č.2.
Kto pozná dielo Vlasty Žákovej, spozoruje, že táto výstava nepochybne predznamenáva ďalší medzník v jej tvorbe. Prvý sek bol pomerne radikálny, tentokrát sa pokúsila preklenúť prirodzenejšie a jemnejšie.
Sú tu teda aj diela staršieho dáta, výjavy z bežných životných situácií mladého človeka. Námety a'la odfotené, preexponované momentky z bujarej zábavy, so všetkým dekadentným a neviazaným, čo k nej patrí. UV žiarenie trefne dotvára “party” atmosféru, ktorej sa Žáková vo svojich dielach kriticky venovala doteraz.
Kam ale zvedavo hľadí sporo odetá dievčina s make-upom vo výslužbe, ktorá je vyňatá z prechádzajúcich obrazov? To nám prezrádza názov výstavy, THE SECOND DOOR.
Kam ale zvedavo hľadí sporo odetá dievčina s make-upom vo výslužbe, ktorá je vyňatá z prechádzajúcich obrazov? To nám prezrádza názov výstavy, THE SECOND DOOR.
Všetky obrazy a objekty sú v jednej okrúhlej miestnosti a vy aj napriek tejto ich zdanlivej rovnocennosti vnímate spomínaný prah dverí. Prechod do nadprirodzeného sveta, s bytosťami žijúcimi pod UV svetlom, zažívajúcimi svoje vlastné príbehy, môže odkazovať na postup autorky k novej téme. Viac osobnej, symbolickej ba až mystickej a duchovnej.
Vlasta Žáková používa rýdzo textilné materiály, ktoré dopĺňa a formuje všívaním stúh, šnúrok a nití, prešívaním, striedaním a vrstvením, čím vytvára plasticitu a ilúziu priestoru. To ju posunulo k tvorbe textilných 3D sôch, ktoré v takomto sporom svetle pôsobia ako reálne bytosti. Síce trocha po smrti, ( biela "pokožka" vysvietená na modro im na "živosti" nepridáva), no po prvotnom zamrazení vás upúta majstrovské prepracovanie detailov.
Keď sa teda rozhliadnete vôkol seba, vtiahnu Vás tieto "osôbky" do svojho sveta a keď si Vaše oči zvyknú, máte chuť v ňom pobudnúť aj Vy. Aspoň na noc. Alebo trefnejšie, kým sa nevypáli žiarivka.
Výstava sa konala v SODA gallery v Bratislave a potrvá do konca marca, čiže zajtra je posledná možnosť zhliadnutia. No minimálne sa môžete tešiť spolu so mnou, čo táto mladá a perspektívna umelkyňa, v spolupráci s textilom a svojou bohatou fantáziou, so sebou prinesie do galérií nabudúce.
P.S- v SODE sa tretieho koná vernisáž fínskej umelkyne s menom Maija Laurinen (nedovolím si skloňovať) pod názvom "If and only if", a keďže milujeme Fínsko a fotografiu, budeme tam!
